Hričovský hrad alebo hrad Hričov je hlavným lákadlom nad obcou Hričovské Podhradie, ale zďaleka nie jediným. V blízkosti sa nachádza aj Hričovská skalná ihla, ktorá je pozostatkom väčšieho brala. Má výšku 10 metrov a v spodnej časti nájdete malé skalné okno. V okolí môžete pozorovať pozostatky mora a mnoho skalných útvarov.

Hrad začal chátrať už počas 17. storočia, až sa postupne premenil na zrúcaninu. V súčasnosti sa oň stará Združenie priateľov Hričovského hradu, ktoré sa snaží o jeho obnovu a konzerváciu.

História hradu

Hrad Hričov postavil magister Toluš, syn Farkaša, v rokoch 1254 – 1265. Po jeho smrti kráľ Belo IV. daroval hrad Mikulášovi, synovcovi magistra Farkaša. Koncom 13. storočia obsadilo hrad vojsko Matúša Čáka Trenčianskeho a ten zostal v jeho rukách až do jeho smrti. Medzi rokmi 1321 – 1323 sa hrad opäť dostal do kráľovských rúk, ale o jeho osude sa do roku 1392 nezachovali správy. V roku 1392 sa stal majiteľom hradu Dezider z Kaply. Jemu hrad odobral Žigmund Luxemburský a udelil ho „pro honore“ vojvodovi Sandziwojovi. Neskôr kráľ venoval hrad svojej manželke Barbore a v roku 1437 ho venoval budúcemu kráľovi Albrechtovi. K prevzatiu nedošlo, hrad obsadil Mikuláš Szarlejský. Okolo roku 1456 vlastnil hrad rod z Necpál. Pred rokom 1468 vlastnil Hričov kráľ Matej I. Ten ho daroval Blažejovi Podmanickému. Po jeho smrti kráľ daroval Hričov aj s kaštieľom v Bytči Viliamovi Tettauerovi. Na sklonku 15. storočia sa Tettauerovci vzdali Hričova. Kráľ Vladislav II. ho daroval Michalovi Imreffymu. Podľa listiny Trenčianskej stolice z roku 1552 bol kastelánom na hrade Bartolomej Szunyogh, ktorý ho v roku 1528 vydal do rúk Mikuláša Thurna. Ten sa spojil s bratmi Jánom a Rafaelom Podmanickými. Bratia raz stáli na strane Ferdinanda I. a druhý raz na strane protikráľa Jána. V roku 1536 kráľ Ján ocenil Jána Podmanického a daroval mu Hričov, platnosť listiny sa vzťahovala aj na brata Rafaela.

Po smrti kráľa Jána v roku 1540 a tiež po smrti brata Jána sa Rafael vrátil na stranu kráľa Ferdinanda I. Ten Rafaelovi daroval Hričov v roku 1549. Z týchto čias sa zachovala správa o podozrení, že na hrade bola nelegálna mincovňa. Po smrti Rafaela v roku 1559 o vlastníctvo hradu žiadali viacerí. Panovník dal hrad bratom Turzovcom, museli však zložiť za panstvo 12000 uhorských zlatých. Bratia Turzovci nestihli zohnať danú sumu, preto založili hrad vdove po Gašparovi Horváthovi Jane Likerke. Vdova sa na hrade usadila, ale časom sa presťahovala do kaštieľa v Bytči. František Thurzo získal peniaze na vyplatenie hradu, v roku 1563 získal Hričov aj s kaštieľom v Bytči. Hričov však nevyužíval na obytné účely, býval v kaštieli. Od druhej polovice 17. storočia noví majitelia Esterházyovci nemali záujem o opravy hradu a v 18. storočí sa proces jeho premeny na zrúcaninu urýchlil.

Zaujímavosť
V 16. storočí bol údržbou Hričovského hradu poverený taliansky staviteľ Giovanni Kilian z Milána. Známy je hlavne vďaka výstavbe renesančného zámku v Bytči, ktorou ho poveril František Turzo.

Počas vlastníctva hradu bratmi Rafaelom a Jánom z rodu Podmanických bola na hrade zriadená peňazokazecká dielňa. Razili a postriebrovali sa tu falošné medené denáre.

Ako sa sem dostať?

Obľúbená cesta vedie z obce Hričovské Podhradie. Pri chodníku sa nachádza niekoľko krytých drevených prístreškov. Odporúčame okružnú trasu, ktorá najprv vedie po červenej turistickej značke na hrad a cestou späť od hradu, ešte pred rozcestníkom Pod hradom Hričov, odbočíte na chodník doprava, ktorým sa vrátite do dediny okolo troch jaskýň.
Výstup z obce na hrad trvá do hodiny, okruh s cestou okolo troch jaskýň vám zaberie 1:30 h.

Turistická trasa na hrad vedie aj zo Súľovských skál.

Parkovanie a verejná doprava

Zopár parkovacích miest sa nachádza v obci pred miestnym pohostinstvom.

Autobusová zastávka Hričovské Podhradie, Čvapek je priamo na začiatku trasy na hrad. Dostanete sa sem autobusovou linkou zo Žiliny a Bytče.