Kaštieľ Radoľa je jednou z mála renesančných pamiatok na Kysuciach a jediné zachované šľachtické sídlo. Postavený bol v 16. storočí, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1575. Pôvodná stavba bola štvorcová, dvojpodlažná s jedným obytným priestorom na prízemí a na poschodí, teda skôr obytná veža, ktoré majú svoj pôvod v stredoveku, zrejme opevnená hradobným múrom. Jeho renesančný charakter dokazujú okná so šambránami a plastickými nadokennými rímsami, krížová klenba s hrebienkovou výzdobou uprostred, valená klenba s lunetami a pôvodné nárožné maľované kvádrovanie. Objavená bola renesančná omietka, na kaštieli sa nachádzali i slnečné hodiny.

História kaštieľa

Kaštieľ nechali postaviť Suňogovci, majitelia Budatínskeho panstva, do ktorého Radoľa aj s časťou Kysúc patrila. V roku 1658 sa tu spomína veľký majer, kde sa chovalo 50 kráv, 25 sliepok, 10 moriek, 15 husí, 5 pávov, 30 svíň a okolo 800 kusov valašského dobytka. K majeru patrili stodoly, ovocná záhrada, kapustná záhrada, pivovar, dve chmeľnice, mlyn, píla a tiež dva rybníky s kaprami, šťukami a hlavátkami. Na konci 17. a začiatkom 18. storočia v kaštieli preukázateľne žil Gašpar III. Suňog, ktorý nechal kaštieľ prestavať. Zatiaľ jediný, veľmi stručný opis kaštieľa pochádza z roku 1710 z urbára panstva Budatín. Kaštieľ nebol rozsiahly, spomína sa ako „dosť skrátený„, poschodový, s komnatami, dvoma pivnicami, kaplnkou, kuchyňou a izbou pre kuchárov, ďalšou izbou pre pekára. Nachádzala sa tu i pekárenská pec. Pri kaštieli sa spomínali stajne a úschovňa kočov a vozov. Po smrti Gašpara III. a jeho syna Ladislava bol inventár kaplnky presunutý do kostola sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste. Na konci 18. storočia, po vymretí Suňogovcov po meči,  sa novými majiteľmi kaštieľa i celého panstva stali Čákiovci. V tomto období sa v kaštieli uskutočnili menšie úpravy, pozostávajúce z delenia niektorých priestorov. Začiatkom 20. storočia vyhorela strecha kaštieľa.

V neskoršom období slúžil kaštieľ na obytné účely, v sedemdesiatych rokoch prebehla rekonštrukcia a od roku 1983 tu má svoje expozície a výstavné siene Kysucké múzeum.

Expozície

V podzemí sa nachádza expozícia Svet dávnych predkov, predstavujúca najvýznamnejšie archeologické lokality na Kysuciach, aj s replikou malého mamutka a vystaveným originálnym mamutím zubom. Jedna časť expozície je venovaná lužickej kultúre z doby bronzovej, ďalšia predstavuje dobu železnú na Kysuciach – obdobie púchovskej kultúry. Tretia časť je venovaná stredovekému obdobiu a výskumu kostola a cintorína v Radoli – Koscelisku, kde medzi najvýznamnejšie exponáty patrí napr. gotická soška svätice zo 14. storočia.

Na poschodí je inštalovaná expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach. Expozícia sa snaží odlíšiť to „mestské“, čo tu bolo, od „ľudového,“ ktoré prezentuje Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke. Nositeľmi mestského životného štýlu boli remeselníci, obchodníci, neskôr živnostníci, inteligencia, úradníci, štátni a verejní zamestnanci, podnikatelia a statkári. Ich bývanie sa odlišovalo od ľudového prostredia – meštianske domy mali inú architektúru, interiér, stavali sa v centrách a vilových štvrtiach miest z tehál alebo kameňa. Návštevníci tu uvidia nábytok a bytové doplnky od druhej polovice 19. až prvej polovice 20. storočia vrátane secesie a „artdeca“  – napríklad obývaciu spálňu z Kysuckého Nového Mesta v historizujúcom štýle z poslednej tretiny 19. storočia, secesnú spálňu, jedáleň, obrazy, ale i pianíno z 19. storočia, porcelán zn. „Rosenthal,“ tiež staré hračky a pod.

Expozícia 695 rokov – cesta dejinami je venovaná histórii Kysuckého Nového Mesta. Kysucké Nové Mesto jedinou lokalitou, ktorá dostala v roku 1325 tzv. mestský typ žilinského práva. Na jeho čele mesta stál dedičný richtár, mesto malo právo trhov, čo bolo dôležité pre rozvoj obchodu. Jeho pôvodný názov bol Jesesin alebo Jačatín, podľa privilégia sa malo volať Konesberg. Tento názov sa však neujal, od polovice 15. storočia sa objavuje názov Nové Mesto. Vystavené exponáty poukazujú na jeho remeselné tradície, návštevníci tu uvidia portréty majiteľov Budatínskeho panstva, listinný materiál a pečatidlá, mestskú zástavu z roku 1793 alebo truhlicu na mestské knihy z polovice 18. storočia, archeologické nálezy z centra mesta, staré fotky, pohľadnice, mapy a pod.

Okrem toho sa v kaštieli konajú premenné výstavy zo zbierok Kysuckého múzea, ako aj výstavy rôznych zberateľov, inštitúcií a pod., tiež vzdelávacie programy a tvorivé dielne pre školákov. Tradičným podujatím je Radoľský jarmok (5.7.)

Ako sa sem dostať?

Kaštieľ leží v obci Radoľa pri Kysuckom Novom Meste. Obec Radoľa sa nachádza na hlavnom ťahu zo Žiliny do Čadce. Na vyťaženej svetelnej križovatke pri Kysuckom Novom Meste treba odbočiť vpravo. Smer ku kaštieľu je označený tabuľami.

Parkovanie a verejná doprava

Parkovisko sa pri kaštieli nenachádza. Obec má viacero menších parkovísk, ktoré môžete využiť (napr. pri kostole, pri cintoríne, pri miestnom pohostinstve).

Do obce premávajú linky prímestskej autobusovej dopravy zo Žiliny a Kysuckého Nového Mesta.

Aktuálne otváracie hodiny si overte na webovej stránke kaštieľa:

www.kysuckemuzeum.sk