Hrad sa nachádza nad obcou Sklabinský Podzámok a je jediným zachovaným hradom na území Turca. Od konca 2. svetovej vojny je hrad v ruinách, ale areál je prístupný verejnosti. Zrúcaninu zachraňuje občianske združenie DONJON, na hrade prebiehajú záchranné a rekonštrukčné práce.

Hrad je prístupný celoročne, vstup je spoplatnený. V priebehu roka sa tu koná viacero podujatí, najväčšie sú tradičné augustové hradné slávnosti.

Návštevníkom je sprístupnená expozícia dejín hradu s pivničným priestorom v dolnej budove a ochutnávkou domácich kozích produktov. Od roku 2022 je v zrekonštruovanej severnej bašte pri hlavnej bráne sprístupnená druhá expozícia zameraná na SNP a požiar hradu s izbou posledného kastelána Jozefa Pekára, ktorý bol so svojou dcérou Annou priamym účastníkom protifašistického odboja. V expozícii nájdete aj geologickú zbierku z hornín, z ktorých je hrad postavený.

História hradu

Rozlohou jeden z najrozsiahlejších hradov Žilinského kraja vznikol pravdepodobne na mieste staršieho hradiska niekedy v prvej polovici 13. storočia. Prvýkrát sa v písomných záznamoch objavuje v roku 1309, keď ho vlastnil zvolenský župan Donč. Od roku 1339 po dobu 450 rokov bol sídlom turčianskych županov, administratívnym a mocenským centrom Turca, odkiaľ hradní páni kontrolovali vyberanie mýtnych poplatkov, bola tu župná väznica a uložený župný archív. V rokoch 1410 – 1469 bol v zálohu poľského rodu Balických. V máji roku 1434 hrad podpálili husiti a tak bol opevnený prstencom parkánovej hradby s novou bránou. Za vlády kráľa Mateja Korvína v rokoch 1483 – 1487 nasledovala rozsiahla prestavba, pristavili vežu s gotickou kaplnkou sv. Ondreja a nové predbránie s maľovanou fasádou tak, aby spĺňal požiadavky kráľovskej reprezentácie. V roku 1527 panovník Ferdinand I. Habsburský daroval polovicu hradu svojmu priaznivcovi Františkovi Révaiovi, ktorý o 13 rokov neskôr získal i jeho druhú časť. V dedičnom vlastníctve rodu Révai hrad ostal až do roku 1914. Noví majitelia dali hrad vo viacerých etapách opevňovať, vznikli nové brány. Od prístupovej západnej strany, kde stála polygonálna delostrelecká veža, dal v roku 1612 Peter Révai, strážca kráľovskej koruny, zjednotiť stavby do objektu hradného kaštieľa, kde mali Révaiovci až do 20. storočia svoje rodinné múzeum plné vzácnych rarít. Ten bol v roku 1944 fašistami vypálený ako odveta za partizánske akcie v okolí. Spoločne s ním vypálili aj obec Sklabinský Podzámok. Poslednými majiteľkami hradu po roku 1914 boli dve grófske sestry Mária a Róza Cebriánové. Rózin manžel Jenő Huby bol slávny maďarský hudobný skladateľ, ktorého diela sú hrané po celom svete dodnes.

Čo hovoria legendy?

Povesť o hrade hovorí, že počas búrok počuť na hrade dunivé kroky, rinčanie reťazí a zbraní a iné zvláštne zvuky. Tiež údajne vidno preháňať sa rytiera bez tváre v tmavom plášti. Niektorým sa zjavuje dievčatko v bielych šatočkách, pravdepodobne je to duša jednej z malých zomrelých dcér baróna Petra Révaia. Pod hradom žil aj had s hlavou veľkou ako teľa, kto ho zazrel, nevládal sa pohnúť z miesta.

Ako sa sem dostať?

Hrad sa nachádza na lúke nad obcou Sklabinský Podzámok, odbočka k hradu je značená na ceste spájajúcej obce Sklabiňa a Sklabinský Podzámok.

Parkovanie a verejná doprava

Hrad nemá vybudované parkovisko. Parkuje sa na lúke pri ceste vedúcej k hradu, poprípade až pri hrade, lesná cesta k hradu je zjazdná pomalou jazdou.

Autobusová zastávka Sklabinský Podzámok je dostupná autobusovou linkou z Martina a cesta na hrad vám zaberie približne 30 minút.

Aktuálne otváracie hodiny a výšku vstupného si overte na Facebookovom profile:

www.facebook.com/sklabinahrad