Zrúcanina hradu Súľov je obľúbeným turistickým cieľom, ktorý leží priamo v Súľovských skalách. Je jedným z najstarších hradov na Považí a je považovaný za najneprístupnejší hrad na Považí. Jeho zrúcanina leží v nadmorskej výške 660 m n. m. Náročná stavba bola zapracovaná do skalného prostredia, preto je veľmi cennou a zaujímavou technicko-stavebnou pamiatkou. Podľa polohy sa hrad označoval ako orlie hniezdo a podľa spôsobu výstavby aj ako lastovičie hniezdo

História hradu

Presný počiatok výstavby hradu nie je známy. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza až z roku 1470, kedy už stavba existovala v menšom rozsahu a kedy uhorský kráľ Matej Korvín dovolil Eliášovi Súľovskému, aby tento hrádok či pevnôstku posilnil a rozšíril múrmi, vežami, hradbami a priekopami na spôsob hradu.

V 16. storočí si upevňovali mocenský vplyv na Považí príslušníci rodu Podmanických z Bystrického hradu. Zaujímali sa i o Súľovský hrad, a preto nesúhlasili s rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. Habsburského darovať Súľovský hrad Sebastiánovi Sirmiensisovi. Na znak svojho protestu dal Rafael Podmanický počas slávnostného aktu prevzatia majetku novým majiteľom 29. decembra 1550 za účasti pozvanej šľachty, susedov a iných významných hostí hrad na troch miestach zapáliť.

Hrad pozostával z dvoch častí – z horného a dolného hradu, prepojené boli tunelovou chodbou vytesanou do skaly. V hornom hrade sa nachádzala 3 m hlboká cisterna na vodu, pozorovacia veža a reprezentačné a obytné priestory. Okrem nich bola na hrade kuchyňa, pekáreň, pracovňa, sklad obilia a múky, zbrojnica, koniareň, klenotnica s rodinným archívom a pivničné priestory. Pôvodná prístupová cesta nebola totožná so súčasným vstupom do hradu, ale viedla z južnej strany. Matej Bel vo svojom diele o Trenčianskej stolici píše, že brána, ktorou sa vchádzalo na hrad, bola vytesaná do skalného brala a mala vysoký padací most vyrobený z dreva, ktorý sám nebol ani taký vysoký, aká bola hĺbka pod ním. V roku 1759 už na hrade jeho majitelia nebývali, žili v kaštieľoch pod hradom. V roku 1763 hrad značne poškodilo zemetrasenie s epicentrom v Komárne ako aj zemetrasenie v roku 1858 s epicentrom v Žiline. Hrad sa od roku 1780 prestal strážiť a postupne chátral. Z pôvodnej stavby sa zachovalo len niekoľko nesúvislých múrov a do skaly tesaných základov. Bohužiaľ, už Matej Bel v polovici 18. storočia nazval hrad zrúcaninou a Alexander Lombardini v druhej polovici 19. storočia konštatoval, že pozostatky hradu sú z dediny voľným okom ťažko rozoznateľné. Súľovský hrad sa stal národnou kultúrnou pamiatkou v roku 1963.

Zaujímavosť

Hrad sa svojho času nazýval Katarínin hrad. Meno Katalinvár dostal po hradnej pani Kataríne Bošániovej, ktorá ho nechala po roku 1682 obnoviť. Katarína bola manželkou Žigmunda Sirmiensisa-Súľovského. Rod Sirmiensiských hrad vlastnil od polovice 16. storočia.

Užitočná informácia

Súľovské skaly sú počas víkendov a sviatkov v letnej sezóne obľúbeným turistickým cieľom a navštívi ich pomerne veľké množstvo turistov. Ak si chcete užiť výhľady bez zástupu ľudí, odporúčame navštíviť miesto počas pracovných dní v týždni.

Ako sa sem dostať?

Najobľúbenejšia trasa vedie po náučnom chodníku, ktorý začína v Súľove na parkovisku. Náučný chodník je priechodný oboma smermi, ale krajšia trasa je smerom hore po zelenej z parkoviska pod skalami a zostup po červenej cez Lúku pod hradom. Väčšina zaujímavostí a vyhliadok sa totiž nachádza na zelenej trase medzi parkoviskom a hradom a ich postupné odkrývanie spríjemňuje samotný výstup. Niektoré úseky trasy sú zabezpečené reťazami. K hradu vám to bude trvať približne hodinu. Celý okruh náučným chodníkom je dlhý 3,8 km a zaberie vám cca 1:45 hod.

Parkovanie a verejná doprava

Platené parkovisko pri hlavnej ceste na začiatku trasy náučného chodníka cez Súľovské skaly.

Autobusová zastávka Súľov – Hradná, Súľov, turistická nocľaháreň dostupná autobusovou linkou z Bytče je vzdialená cca 300 m od začiatku náučného chodníka.